Širokorozchodná trať
Železničná trať Maťovce št.hr. - Haniska pri Košiciach je širokorozchodná železničná trať, ktorá bola postavená najmä pre dopravu železnej rudy do Východoslovenských železiarní.
Širokorozchodná trať bola budovaná na základe dlhodobej
zmluvy o vzájomnej spolupráci medzi bývalým Česko-Slovenskom a Sovietskym
zväzom, ktorá stanovovala taký vysoký objem dovozu sovietskej železnej rudy, že
kapacitné možnosti prekladiska v Čiernej nad Tisou nepostačovali. Problémy
vznikali hlavne v zimných mesiacoch, pri prekládke železnej rudy, ktorú bolo
treba rozmrazovať v špeciálnych tuneloch. Po dobudovaní Východoslovenských
železiarní v Košiciach bola vzniknutá situácia neúnosná. Preto boli v roku 1963
vypracované varianty trasovania širokorozchodnej trate z Užhorodu do Hanisky.
Výstavba sa začala 15. marca 1964 a skúšobná prevádzka začala 1. mája 1966.
Trať definitívne dokončili v decembri 1966. Náročnú stavbu vybudovali na vtedajšiu dobu prekvapujúco rýchlo.
Opis trate
Trať začína už v ukrajinskom Užhorode, po necelých 8 kilometroch vstupuje na územie Slovenska a po 2 kilometroch vchádza do železničnej stanice Maťovce. Trať ďalej pokračuje súbežne s normálne rozchodnou traťou z Veľkých Kapušian cez Trebišov, kde je v kilometri 42,105 napojená do závodu vagónky Trebišov. Výnimkou je len krátky úsek južne obchádzajúci Bánovce nad Ondavou, kde je trať vedená samostatne mimo trate rozchodu 1 435 mm. Pri obci Kalša sa pripája k dvojkoľajnej trati z Čiernej nad Tisou do Košíc, prechádza popri obci Valaliky a končí v Haniske, kde bolo pre potreby širokorozchodnej trate vybudované depo. Trať bola v roku 1978 v celom úseku dodatočne elektrifikovaná jednosmernou trakčnou sústavou 3 kV.
Vzhľadom na to, že trať je jednokoľajná, boli vybudované výhybne pri obciach a mestách od Maťoviec: Výhybňa Vojany, Výhybňa Budkovce, Výhybňa Trebišov, Výhybňa Slivník, Výhybňa Slančík a Výhybňa Hornád.
Za výhybňou Trebišov trať začína stúpať a Slanské pohorie prekonáva sklonom 16 ‰ (promile). Pomyselnou strechou trate je výhybňa Slančík, odkiaľ trať klesá v rovnakom sklone až po výhybňu Hornád.
V súčasnosti sa vlaky prepravujú v zložení 4 hnacie vozidlá v čele vlaku a 2 hnacie vozidlá na konci vlaku (na postrku / v závese).
Technické parametre trate:
Rozchod: 1 520 mm
Dĺžka trate: 88 km a bola budovaná podľa sovietskych noriem.
Minimálny polomer oblúkov: 400 metrov
Maximálna rýchlosť: 60 km/h.
Maximálny sklon: 17 ‰ (17 výškových metrov na 1 kilometer)
Hmotnosť vlakov: až 4 800 ton
Dĺžka vlakov: 800 metrov
Počet rušňov: 6 (2 dvojičky vpredu + 1 dvojička na postrku)
Počet vozňov: 51 prázdne / 46 naložené
Širokorozchodná trať je prvá koľaj v poradí od vyhliadky.
Rozchod koľaje
Rozchod koľaje je kolmá vzdialenosť medzi prechádzanými vnútornými hranami hláv koľajníc koľaje. Rozchod koľaje sa meria v milimetroch.
Druhy rozchodov
Vo svete sa používa viac ako sto druhov rozchodov.
Úzky rozchod
Rozchod trate menší ako normálny rozchod (najčastejšie sa používajú rozchody v rozmedzí 600 mm - 1 000 mm). Úzkorozchodné trate sa využívajú ako regionálne trate železníc, ale aj ako mestské dráhy metra alebo električiek. Úzky rozchod využívajú lesné, priemyselné alebo poľné železnice - napr. v Čiernom Balogu, regionálna železnica na trati Trenčianske Teplice - Trenčianska Teplá (760 mm), Tatranské elektrické železnice a električková sieť v Bratislave (1 000 mm).
Normálny rozchod
Normálny rozchod sa využíva asi na 60 % železníc celého sveta. Jeho šírka je 1 435 mm a zaviedol ho George Stephenson využíva sa prevažne v Európe, ale aj v iných častiach sveta. Okrem iného aj na tratiach železníc na Slovensku. Tento typ rozchodu sa často používa ako rozchod električkových koľají (všetky trate v Česku a na Slovensku v Košiciach).
Široký rozchod
Rozchod širší ako 1 435 mm. Širokorozchodné trate sa nachádzajú napríklad v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, Mongolsku a v Afganistane (1 520 mm), vo Fínsku (1 524 mm = 5 stôp; starý ruský široký rozchod) ako aj v Španielsku, Portugalsku (1 668 mm) a Írsku (1 600 mm).